Populistické táraniny a kamiónová doprava

Kým sa Fico neochvejne držal svojho postoja, zdalo sa, že z tejto slepej uličky východisko nie je možné nájsť, pretože zavedenie cestného mýta ako proces sa zrejme malo dôkladnejšie premyslieť a pripraviť. Ak by sme chceli použiť aktuálny príklad, povedali by sme, že bomba je už na palube.

Takzvaná ľavicová vláda  Roberta Fica  sa znova demaskovala. Zúfalý krok, prísľub zníženia spotrebných daní na naftu, tento fakt len podtrhuje, dokonca z neho robí škandál. Robert Fico si predsa nemôže myslieť, že v tejto krajine je každý taký hlúpy a zábudlivý, že by si nepamätal, ako Fico pred pár rokmi, ešte ako opozičný poslanec, sťa besný pes zavýjal, že spotrebné dane na palivá treba znížiť. Keď sa však stal šéfom nového kabinetu, veľmi rýchlo túto tému vyradil zo svojho repertoára  -- z opozície bolo akosi jednoduchšie byť prehnane sociálnym.  Terajšie zníženie spotrebnej dane na naftu slúži jednoznačne na to, aby premiér umlčal dopravcov a zabránil úplnému kolapsu dopravy na Slovensku, ktorý by ľahko mohol mať za následok aj predčasný pád vlády. Ficovi je jasné, že znova musí na svoju stranu nakloniť bežného občana, lebo jedna vec je zásadný a neoblomný postoj a druhá pud sebazáchovy, ktorý sa začína prebúdzať dokonca už aj u Slovákov, ktorí prichádzajú na to, že je demokracia. A to aj napriek tomu, že územčistý premiér so svojimi arogantnými poskokmi ich už roky presviedča o opaku.

Robert Fico definitívne dokázal, že o ľavičiarstve má rovnakú predstavu ako o elegancii. Ľavicový je už len vtedy, keď, zatlačený do kúta, musí o ľavicovosti a sociálnom štáte znova a znova omieľať rovnaké frázy. Zníženie spotrebne dane na naftu z hodiny na hodinu zďaleka nie je taký hrdinský a elegantný krok, ako sa premiér usiluje ho prezentovať, zdôrazňujúc, že v čase krízy sa na takéto opatrenie neodhodlal ani jeden štát. Ide o čisto populistické opatrenie, akých ešte v budúcich mesiacoch uvidíme desiatky. Znova sa ukázalo, ako je dôležité rozmýšľať systémovo a predvídať javy v rámci koncepčného uvažovania – žiaľ, na Slovensku sa to ukazuje práve cez nedostatok spomínaných javov. Pretože naši populisti nepotrebujú plán, koncepciu, dlhodobé uvažovanie, oni môžu pokojne improvizovať a chytať práve príhodný vietor do plachát. Populista neprináša rozhodnutia na základe racionálnych argumentov, a keď ich náhodou aj má, podriadi ich svojej romantickej predstave, citovému princípu, ktorému ďakuje za možnosti vládnuť. Nie je to nič iné, ako snaha o nekonečnú iracionálnu lásku a náklonnosť širokých vrstiev k svojmu vládcovi.

Minister dopravy pred pár dňami, trochu zahriaknutý a prikrčený zdôraznil, že ak sa aj zavedenie mýta nedá hodnitiť najvyššou umeleckou známkou, podarilo sa veľmi dobre. Za nepriaznivú odozvu môžu, ako obyčajne, médiá, ktoré vypichujú z celého procesu len tie negatívne stránky a o úspechoch vlády nikdy nepovedia ani slovo. Iste, to by bol pre vládu vyhovoujúci, za komunizmu dobre odskúšaný propagandistický prístup, keď sa o genialite vlády budú písať oslavné ódy. A aby sa niekto neopovážil výsledky pošpiniť tým, že povie, že vznikli pod blokádou stoviek kamiónov v slovenských mestách. Nech sa nikto neodváži povedať pravdu, lebo tú zoštátnila národno-socialistická vláda už pri svojom nástupe k moci.