Fico otvoril Pandorinu skrinku, začíname odpočítavať?

Tak som išiel von fajčiť, bola tam Iveta Radič s dvoma mladými, jeden bol novinár a ona im vysvetľovala, že na to musíme reagovať a nech to je akokoľvek, treba to povedať aj za cenu, že by padali hlavy. S Radičovou sa poznáme z videnia, a ja som ako nezainteresovaný položil otázku, či sa vôbec na Slovensku dá vysvetliť financovanie začínajúcej politickej strany...

Radičová spozornela a povedala, že by ju zaujímalo, ako napríklad Smer prežil tie roky v opozícii. Trochu sme pokecali, povedali sme si, že zákon o financovaní politických strán je smiešny, ja som jej povedal, že na najnižšej, ale aj na regionálnej a najvyššej úrovni sa tlačia propagačné predmety na faktúry rôznych firiem, nezávisle od značky, ale najlepšie za hotovosť, aby sa obišlo DPH.  To nie je prax SDKÚ, to je prax všetkých strán. Ak sú, naschvál pravidlá vágne, tak sa zneužívajú. Iveta by obmedzila výdavky strán na kampaň, ja tvrdím, že výdavky strán na akúkoľvek kampaň ešte nikto nikdy nespočítal, a že je, povedzme dvakrát vyššia, ako strany priznávajú.

Ako keď vypočúvali plukovníci môjho desiatnika, ktorý mal za úlohu doniesť „na vojne“ v Mikulove na rotu demižón vína. „Tak kolik toho bylo, desátníku?!“ Nuž, hádam aj päť litrov, odpovedal desiatnik presne podľa mojich pokynov. „A to se z pěti litrú vožrala celá rota? Vy, desátníku, když říkáte pět, tak to bude padesát, minimálně padesát... Třicet chlapú se přeci nemúže vožrat z pěti litrú vína, žejo???

Jo! Je dobré, že to Fico vytiahol, vyklopili mu to chlapci odídení z SDKÚ (Záhradník a spol.), ktorí za to dostanú svoj obolus. Ale nič to nemení na veci, že to prospieva prečisťovaniu, číreniu a spriehľadňovaniu politického prostredia. Aj smeráckeho, hzdsáckeho, snsáckeho atd. Oni sami sa toho boja, lebo ak sa pôjde naozaj na podstatu, na kosť,  idú v tom všetci. Ako to teraz vidím, SDKÚ to malo pomerne dobre ošetrené, nikto by na to nedošiel, keby niekto znútra nezačal spievať a za informácie nemenil niečo. Je to skupina okolo Záhradníka, ktorá je doteraz riadená ľuďmi ako je ten kapustňák ze Záhorí, bývalý šéf SDKÚ v BA. Bolo nedemokratické, ale oslobodzujúce, keď túto partiu z politickej hry Miki vystrnadil, hoci musel vedieť, že sa mu to ako bumerang vráti.

Vložím medziotázku, ktorá sa z fajčiarskej prestávky s Ivetou ponúka. Treba Mikiho vymeniť? Určite, ale nie vtedy, keď po tom volajú všetky ostatné strany, ale vtedy, keď sa na tom dohodnú členovia SDKÚ. Nielen platení funkcionári... Nielen Iveta s tými dvoma mladými. Keby to bola povedala na konferencii verejne, tak som ochotný ju podporiť. Povedala to pri cigaretke, odklepla popol, ja som ho tiež odklepol a vedel som, že buď ona nemôže byť predsedníčkou mojej strany, alebo ja musím z „mojej“ strany vystúpiť.

Aby sme sa však vrátili k veci: Myslím si o tom, že je to veľmi šikovný politický ťah z Ficovej strany, hodiť dvakrát ohlodanú kosť médiám, aby ju vyčistili celkom dobiela. A, škodoradostne dodávam, že Miki, Ivan Mikloš, ale aj Peter Zajac,  Peter Tatár, ale aj takí ctnostní experti ako je Šebej, budú musieť vysvetľovať, ak sa naozaj pôjde do dôsledkov. Nehovoriac o Vladovi a Janovi. A ďalších stovkách a tisíckach ľudí, lebo stále hovoríme o vrcholci ľadovca. Prepíšu sa dejiny Slovenskej repubiky?  Tu naozaj niekto chce čistiť Augiášov chliev a nezasrať si pri tom ruky?

To tu už bolo, ale ako vtedy, ani teraz sa do dôsledkov nepôjde, mútne vody chlapcom vyhovujú, len naoko sa prostredie číri pred voľbami. Keby sme v tom boli všetci, „svoji“, ako to chcel kedysi Vlado, keby sme všetci boli niečo získali, mrkli by sme dnes na seba očkom a povedali by sme, že „čo sme si, to sme si, všetci sme za vodou!“  Ale nie sme Kuvajt! A nie sme jednej viery! Ani jednej národnosti. Nie je nás mnoho, ale tak sa navzájom neznášame, že na seba mrkáme (obrazne), len keď nám brat vypichne oko. Pritom všetci hovoríme o „Slovenskej jednote“. Prestali sme hovoriť o „Občianskej jednote“. Už sú len strany, občan prestal existovať a keď existuje, uvažuje o tom, ako založí nejakú, „kurva“ občiansku stranu. Bože, aby upevnil tento partokratický systém?

Ale je tu nádej!

Predstavme si , že Miki (dvojnásobný premiér) má svoj štátnícky rozmer, že serie na útoky a, hoci aj  v panike vytiahne nejaké iné veci (lebo za osem rokov sa nazbierajú informácie) proti Smeru a spustí sa lavína. Tej lavíny sa boja všetky politické strany, lebo neoficiálny konsenzus je, že robte si to ako chcete, zháňajte peniaze, odkiaľ chcete, nebudeme sa do toho navzájom montovať, pretože koniec procesu nikto nevidí. Ale on ho aj tak spustí... Hrušovský hovorí: To hádam nechcete, aby sa tu dokazovalo, ktorá strana kradne viac a ktorá menej? 

Práve to chceme

Občania znesú tisíckrát viac, ako si politici myslia, bežní  občania totiž len tak beztrestne kradnúť nemôžu, ako politické strany! Nepodceňujme občanov, zniesli uťahovanie opaskov, verili Mikiho reformám, boria sa s Robovou krízou, a naďalej mu veria.  Som si istý, že pravdu o financovaní politických strán by občania tiež ustáli. Maximálne by niektorým, menej informovaným padla sánka, ale to sa vraj dá liečiť už aj na Slovensku. Kardinálna otázka však je, ktoré strany prežijú takýto konečný odpočet. To dnes nemôže vedieť ani Fico... Ako vravia všetci naši politici „padni, komu padni“!

Škoda, že ani  Fico nemôže ísť na doraz!