Štefan Harabin a sviatky lásky

2009, december 29 - 17:58 Futaki Pál

Deň pred Štedrým večerom Štefanovi Harabinovi skrsla v hlave obava, že tento rok ho bude Ježiško zanedbávať. Nelámal si dlho hlavu nad tým, či to je kvôli všeobecnej finančnej kríze, alebo len preto, že jeho správanie predchádzajúci rok nezodpovedalo chovaniu dobrého chlapca, radšej sa neodkladne obrátil na najvyššieho prokurátora, či by mu nevylepšil rozpočet a nejakých dvestotisíc. Napokon, takto pred sviatkami je každé euro dobré.

Harabin mal dojem, že tých dvestotisíc eur by akurátne stačilo na to, aby v pokoji uzavrel úspešný rok, a súčasne, aby sa striasol škandálu, ktorý znamenalo odhalenie jeho vzťahov s albánskym šéfom mafie Bakim Sadikim. Nemožno poprieť, že toto staré priateľstvo by slovenských daňových poplatníkov nevyšlo najlacnejšie, ale nieko predsa len musí zaplatiť útrapy, ktoré si kvôli tomu bývalý minister spravodlivosti musel vystáť. Na druhej strane, pozornosť, ktorú Harabin venuje tomuto prípadu, ktorý by sa už pomaly utopil v záplave ďalších káuz, naznačuje, že predsa len nebude mať svedomie celkom čisté...

Priemerný smrteľník je náchylný si pomyslieť, že najvyšší sudca krajiny má aj iné starosti, ako sa neustále púšťať do osobnostných sporov a usilovať sa získať čoraz väčší obolus od žalovaných strán, čo sú zväčša kritikou na vládu nešetriace opozičné printové médiá. Harabin si zrejme vysluhovanie spravodlivosti v tomto štáte predstavuje tak, že najprv by sa spravodlivosti malo dostať jemu, pretože ostatní v tomto smere naozaj majú čas. Hoci aj na večné veky. A kým jeho verná nasledovníčka a spolustraníčka Viera Petríková kryje jeho prešľapy z ministerskej stoličky, Harabin sa ani na chvíľku nemusí obávať, že by ho nejaký jeho absurdný ťah dostal do problémov. Jediné, čo mu môže trochu prekážať, že jeho strana HZDS nemá najsilnejšie pozície a je dokonca možné aj to, že v parlamentných voľbách neprekročí prah zvoliteľnosti. Poznajúc však stojaté vody slovenskej politickej scény, vypadnutie HZDS z parlamentu by sme v súčasnosti mali zaradiť medzi utopické scenáre, pretože Mečiarovci potrebný počet hlasov vyhrabú hoci aj spod zeme. Veď akože by vyzeral slovenský parlament bez oportunistickej modly V. M.?

Ale že vianočné spiežovce nenechávajú celkom chladným ani morózneho Štefana Harabina, neukazuje nič lepšie ako fakt, že najvyšší sudca by si prípadný výťažok zo žaloby tentoraz nenechal pre seba, ale venoval by ho na charitu. Neupresnil síce, či by to bolo pre Združenie osamelých albánskych mafiánov alebo pre Nadáciu politikov s výčitkami svedomia...